Osobnosť Karola Rapoša sa zapísala do histórie regiónu ako osobnosť tvorivého pedagóga, správcu Štátnej ľudovej škole v Brezne, okresného inšpektora, predsedu MO Matice slovenskej, spoluautora učebníc dejepisu a zemepisu, autora pedagogických, životopisných a národopisných kníh a článkov, šíriteľa literatúry, divadelného umenia, národného povedomia, organizátora spoločenského a kultúrneho života.

Narodil sa 2.11.1876 v Modre, umrel 22.10.1947 v Bratislave, kde je aj pochovaný.
Pochádzal zo skromných pomerov, jeho otec bol kožušnícky majster, pracovitý  a národne uvedomelý a tak jeho pevné národné povedomie zdedil po ňom i jeho syn Karol. Navštevoval Učiteľský  ústav   v Modre. Po maturite v roku 1895 jeho prvým pôsobiskom bola Stará Turá. Po roku zvolili si ho cirkevníci v Nitrinskej Strede za rechtora a učiteľa na jednotriednu školu. Dobrého, veselého a snaživého učiteľa si obľúbil nielen ľud ale aj miestny pán farár Anton Bogyay, s ktorého dcérou Augustou sa v roku 1899 aj oženil. Z manželstva sa narodilo 6 detí: Ladislav v roku 1900(učiteľ), Robert v roku 1901 (úradník), Adrianka v roku 1904 (učiteľka, zomrela 21 r. v roku 1925), Karol v roku 1907 (Ing.,technik), Elena v roku 1913 (učiteľka), Gabriel v roku 1917 (redaktor).

V Brezne žil a pôsobil v rokoch 1905 – 1938. Od roku 1905 do roku 1919 pôsobil v Brezne ako kantor - učiteľ evanjelickej av. vyznania cirkvi. Po oslobodení od prvého dňa začal učiť na Meštianskej škole slovenčinu, no nie nadlho, odvolali ho do Modry, kde na Učiteľskom ústave učil slovenčinu a zemepis. Po polročnom pôsobení bol menovaný za krajského školského inšpektora v Bratislave. Onedllho sa vracia k manželke do Brezna za okresného školského inšpektora pre Brezniansky okres. Od roku 1920 do roku 1929 pracuje nielen ako inšpektor ale aj ako riaditeľ tejto školy. V škole žije aj so svojou rodinou v byte pre riaditeľa. V tomto byte bol podľa spomienok potomkov Karola Rapoša častým hosťom spisovateľ Martin Rázus a rozhovory týchto dvoch osobností boli podnetom pre napísanie Rázusovej knihy Maroško i ďalšiu tvorbu.

Karol Rapoš bol príslušníkom generácie národných učiteľov. Po roku 1918 bol organizátorom slovenského školstva. Venoval sa aj publicistike a regionálnej histórii. Bol spoluautorom učebnice dejepisu a zemepisu. V roku 1927 dokončil prácu Dejiny školstva na Slovensku. Bol spolupracovníkom J.Houdeka na Miestopise Slovenska. Spracoval monografiu Brezna na základe materiálov zozbieraných Dušanom Lichardom (mešťanostom Brezna).Napísal Dejiny cirkvi ev.av.breznianskej (L.Mikuláš, 1938), Sprievodca turistov po Horehroní, Životopis Karola Kuzmányho (Brezno,1926), turistický sprievodca: Rimavská Sobota (1926), turistický sprievodca: Horehronie, Brezno (1936), brožúru Mesto Brezno národnému bohatierovi (o M.R.Štefánikovi, r.1929), rozprávkový súbor pre deti Kde bolo, tam bolo (1942), zostavil učebnice Cesty po vlasti a svete (1936), Dejepis pre meštianske školy (1936)... Uverejňoval pedagogické, historické a národopisné články v periodikách Domácnosť a škola, Národné noviny, Zvolenské noviny, prispieval do časopisov Gemer – Malohont, Národná škola slovenská, Náš ľud, Slovenská vlastiveda, Slovenské pohľady.

Celkove mal 27 rôznych verejných funkcií. V roku 1918 bol zvolený za tajomníka miestnej Slovenskej národnej rady v Brezne, predsedom MO MS v Brezne, predsedom Divadelného odboru MS v Brezne, predsedom Vlastivednej spoločnosti pri MO MS v Brezne, predsedom Osvetového zboru v Brezne. Od roku 1920 bol členom výboru Matice Slovenskej, Historického a národopisného odboru MS v Martine...
Karol Rapoš rozprúdil spolkový život nielen v Brezne, ale aj v celom inšpektoráte. Bol hybnou silou osvetovej práce v našom meste i na Horehroní až kým v roku 1938 neodišiel do penzie. Bol významným činiteľom v rozvoji kultúry a vzdelanosti v našom regióne. Bol osobnosťou v našom meste všeobecne uznávanou a váženou. Dôkazom je aj zápis v mestskej kronike pochádzajúci z roku 1936, napísaný pri príležitosti jeho 60-tin a kresba od známej maliarky, breznianskej rodáčky Zlatici Balažoviech – Klincovej.

Na znak vďaky a úcty k tejto významnej osobnosti našich regionálnych dejín bola na budove našej školy 8. novembra 1996 odhalená pamätná tabuľa. V októbri 1997 uplynulo 50 rokov od úmrtia tohto vzácneho človeka. Je dôležité, aby i budúcim generáciám pripomínal, že venovať všetky svoje schopnosti, múdrosť a energiu, lásku a ľudskosť druhým, je to najkrajšie poslanie človeka.

Použité a doplnené z textu o Karolovi Rapošovi

 od Márie Macuľovej, predsedníčky MO MS v Brezne